Starec a more je pomerne krátkym, no silným príbehom jedného neobyčajne obyčajného muža. Hemingwayov minimalistický štýl rozprávania presne vystihuje to, čo je pre túto knihu príznačné: jednoduchosť, ktorá v sebe ukrýva životnú múdrosť. Najsilnejším prvkom príbehu je podľa mňa vzťah medzi starcom Santiagom a chlapcom Manolinom. Tento vzťah nie je iba milý doplnok príbehu, ale funguje ako emocionálna kotva, ktorá dáva celej knihe hlbší rozmer.
Chlapec obdivuje starca s úprimnosťou a oddanosťou, akú dokážeme nájsť a zachytiť azda len vo vzťahoch detí so staršími ľuďmi. Hoci mu rodičia zakážu loviť spolu s ním, stále mu nosí jedlo, pomáha a verí v jeho schopnosti. Táto viera je práve tým záchranným lanom, ktoré pomáha Santiagovi zostať psychicky silným aj v momentoch, keď v samote na mori prežíva svoje najťažšie chvíle. V celom príbehu je tak prítomná nádej – že aj keď človek bojuje svoje vlastné bitky, niekde na brehu je aspoň jeden človek, ktorý ho nepovažuje za porazeného.
Ďalším prvkom, ktorý ma oslovil, je starcova jednoduchá, ale hlboká životná filozofia. Santiago prijíma všetko tak, ako to prichádza: úspech aj neúspech, bolesť aj radosť, prázdne dni aj víťazstvá. V jeho vzťahu k moru cítiť úctu a pokoru. More nie je preňho nepriateľom, ale partnerom – či skôr partnerkou – s ktorou zdieľa starosti aj triumfy. Svoje skúsenosti s morom nepotrebuje ukazovať, jednoducho nimi žije. A hoci je obeťou dlhého obdobia neúspechu, znovu raz ukazuje, že odhodlanie je niekedy dôležitejšie než fyzická sila.
Samotný boj s rybou je metaforou na mnohých úrovniach. Je to boj muža so svojím osudom, s vlastnými limitmi, ale aj s tým, čo mu svet berie a čo dáva. Tento zápas je dlhý, náročný a vyčerpávajúci, no zároveň poetický. Plný napätia a pokoja zároveň.
Po literárnej stránke je kniha považovaná za jedno z vrcholných diel 20. storočia. Pre mňa je Starec a more príbehom o vytrvalosti, o pevných a prepotrebných väzbách medzi ľuďmi, o pokore pred prírodou a o tom, že skutočné víťazstvo nemusí vždy vyzerať tak, ako by sme si predstavovali. Myslím, že je to kniha, ku ktorej sa oplatí vracať sa opakovane – v každom životnom období totiž hovorí trochu inak.