- Nečítajte články so slovom korona v titulke.
Postrehli ste to aj vy? O čom vlastne média písali pred koronou? Už si ani nespomínam. A keďže rozhovorov s takými a hentakými odborníkmi, reportáží z takých či onakých nemocníc je všade plno, dala som si tento záväzok. Nečítať články o korone. Netýka sa to samozrejme politiky, veď čo ak náhodou vyjdem z domu počas lockdownu, o ktorom neviem? 😉 Ale nie, nemajte strach, nič podstatné vám neujde! Ak radi čítate denníky, rovnako ako ja, vyberajte si články s inými témami. Ešte ich zopár predsa len ostalo.
- Venujte viac času realite.
Užívať si prítomný okamih bolo pre mňa výzvou číslo jeden pre rok 2021. Menej internetu, viac reality. Menej „chatu“, viac rozhovorov. So susedmi cez plot, s deťmi, s manželom… Asi je to v týchto pohnutých časoch naozaj výzva, ale určite nie neuskutočniteľná. Naši najbližší sú pre nás predsa tým najväčším darom. Žiaľ, človeku dokážu zovšednieť aj tie najvzácnejšie veci, a preto je dôležité si ich stále pripomínať a byť za ne vďačný.
- Presne tak, buďte vďační!
Desiatky, možno dokonca stovky psychologických štúdií poukazujú na to, že ako rozmýšľame, takými sa stávame. Už len jednoduché zameranie sa na veci, za ktoré sme vďační namiesto tých, ktoré nám robia starosti, prináša zmenu. Samozrejme k lepšiemu. Môj tip teda znie: Zapíšte si denne 3 veci, za ktoré ste vďační. Toto bola moja výzva na rok 2020 a musím povedať, že to bola dobrá voľba!
- Prejdite sa.
Aj tí najväčší gaučofili rozmýšľajú nad pobytom v prírode, ak je to jedna z mála možností ako opustiť svoju domácnosť počas prísneho lockdownu. Výborne, len tak ďalej! Máme tu (možno) prvú pozitívnu vec, ktorú nám priniesla pandémia. Takzvané šťastie v nešťastí. Pohyb totiž výrazne prispieva k našej psychickej pohode. Ja som napríklad objavila čaro nordic walkingu. Napriek náročným začiatkom by som ho teraz už nevymenila ani za tú najlepšiu kávu a cheesecake v mojej obľúbenej kaviarni (ak by bola samozrejme otvorená).
- Plánujte, pretože svetlo na konci tunela existuje!
Je to len obdobie… Týmito slovami sa často utešujú mamičky, keď ich deti v noci nespia, hádžu sa o zem, či robia scény na ihrisku. Je to však univerzálne použiteľná mantra. Nič netrvá večne. Nemyslím tým, že máme prestať žiť a prečkať niekde v bezpečí, kým to všetko pominie. Práve naopak (pozri bod 2). Môžeme si však plánovať, čo budeme robiť inak, keď táto skúška ľudskosti pominie. Ako si viac vychutnáme dovolenku pri mori, pretože sme si uvedomili, že to vonkoncom nie je samozrejmosť. Alebo ako budeme s priateľmi vymetať koncerty či s deťmi ihriská len preto, že môžeme! A to nás opäť vracia k bodu 3. 🙂
Foto: wallpaperaccess.com/