Od knihy V tvojej koži som mala veľké očakávania, keďže s touto autorkou vydavateľstva kumran.sk som sa už stretla a urobila na mňa dobrý dojem. Ak sa rozhodujete, či čítať ďalej, alebo nie, azda sa oplatí ihneď na začiatok povedať, že moje očakávania boli z veľkej časti naplnené. Lynn Austinová nesklamala.
Od začiatku zamotaný príbeh sa odohráva na viacerých miestach, no predovšetkým v Londýne a na anglickom vidieku. Prevedú nás ním dve úplne rozličné dievčatá, neskôr už vojnou skúšané ženy, Eve a Audrey. Ich rozdielnosť by ani nemohla byť väčšia. Audrey je zakríknutá aristokratka pod tlakom svojej rodiny, ktorá bola umelo vytvorená manželstvom z rozumu. Eve je energické dievča, ktorá toho do vienka nedostala veľa, no to podstatné áno – milujúcu rodinu, vieru a veľkú dávku odvahy.
Iste tušíte, že keď sa tieto dve ženy stretli, ani jedna z nich už neostala rovnaká, ako predtým. Spoločne sa pretĺkajú neistým obdobím dospievania, neskôr vojnovými a povojnovými rokmi. Ich priateľstvo je komplikované, tak ako život sám. Navzájom si závidia, inokedy sa povzbudzujú a sú jedna pre druhú inšpiráciou.
Kapitoly zachytávajúce jednotlivé životné obdobia hlavných hrdiniek sa striedajú, čo knihe dodáva dynamiku. Oceňujem to, ako autorka, na čiernobielych riadkoch, zachytila Londýn počas vojnových rokov. Jej opisy mesta, ako aj opisy pocitov postáv sú natoľko autentické, že som miestami mala pocit, že sa spolu s nimi krčím počas bombardovania v protileteckom kryte.
„Nie…ach, Bože, nie!“ zaúpela Eve. Lietadlá síce pre hustý dym nevidela, zato počula. Teraz keď plamene prvého bombardovania ožarujú mesto, bombardéry ľahko nájdu svoje ciele. „Musíme sa vrátiť do krytu!“ pokúsila sa prehlušiť škrekot sirén. Otočili sa a ponáhľali sa späť.
Za zmienku stojí aj to, ako sa autorka popasovala so zmenami, ktoré na jej postavách zanechala vojna. Ich konanie, zmýšľanie, rozhodovanie bolo navždy poznačené obrazmi hrôzy, strachu z budúcnosti, či obavami o životy najbližších.
„Spomínaš si, ako sme si v tých najťažších okamihoch vojny nedokázali predstaviť budúcnosť? Mali sme pocit, že nikdy nepríde.“ „A takúto budúcnosť si ani jedna z nás nepredstavovala, však? Ty v Amerike a ja s dieťaťom bez otca.“
Vojna však nezmenila iba jednotlivcov, ale celé Anglicko. Aristokrati pred vojnou žili pokojné životy plné nadradenosti a luxusu. Keď však krajinu zasiahne vojna, zotrie všetky rozdiely a ľudia zo všetkých spoločenských vrstiev bojujú bok po boku proti spoločnému nepriateľovi.
Audrey sa spolu s Eve naučila vymieňať pneumatiky a vykonávať rutinné opravy sanitiek. Čítanie máp ich naučilo orientovať sa v pridelených okrskoch aj bez označenia. Naučili sa jazdiť na tých najhorších možných cestách a to dokonca v noci a so zakrytými reflektormi z dôvodu zákazu svietenia. Audrey popritom všetkom zažívala šikanovanie, urážky, ponižovanie a -raz za čas- aj pochvalu.
Ak máte pocit, že tento román je len o vojne, a nie o láske, musím sa ponáhľať to napraviť. Audrey aj Eve spoznali v ťažkých časoch pravú lásku, no, žiaľ, aj jej napodobeniny, odmietnutie i stratu. Ich príbehy sú práve preto plné emócií, ktoré vás, rovnako ako mňa, budú znovu a znovu ťahať spať na stránky knihy, až do jej úplného konca.
Foto: piesen-fantazie.blogspot.com