Biela ako mlieko, červená ako krv: Neľahká, no opojná púť za zmyslom života

Sú knihy, ktoré prečítate a zabudnete. A potom sú tie, ktoré vás prenasledujú v myšlienkach ešte dlho po tom, ako otočíte poslednú stranu. Biela ako mlieko, červená ako krv od talianskeho autora Alessandra D’Aveniu je presne takýto druh knihy.

Tento silný román bol voľbou nášho júlového knižného klubu a musím priznať, že rozprúdil naozaj podnetnú diskusiu. Prečo? Pretože D’Avenia sa nebojí siahnuť hlboko do temných zákutí ľudskej duše a otvoriť témy, ktoré sa mnohí z nás snažia obchádzať. Napriek tomu (alebo možno práve preto) v ňom nájdeme aj silné posolstvo o nádeji.

Keď život nie je len čierny a biely

Príbeh sa točí okolo šestnásťročného Lea, ktorý prežíva celkom obyčajný život. Má svojich priateľov, s ktorými hrá futbal, a tajne miluje „červenú“ Beatrice. Jeho svet sa však prevráti naruby, keď zistí, že Beatrice trpí leukémiou. Je to choroba, ktorá sa zakráda nenápadne, no doslova vybieli život a ukradne vitalitu, červenú ako krv. Leo sa z ničoho nič ocitá na križovatke dvoch farieb, dvoch extrémov, ktoré symbolizujú celý príbeh – nevinnosť a smrť, lásku a stratu, nedotknuteľný svet dospievajúcich a tragickosť dospelosti.

Autor bravúrne vykresľuje Leove vnútorné boje. Cítime s ním jeho bolesť, hnev, zúfalstvo, ale aj krehkú nádej. D’Avenia, sám učiteľ, má neobyčajnú schopnosť vžiť sa do mysle mladého človeka a ukázať svet, v ktorom je každý problém obrovský a každá emócia prežívaná s tou najväčšou intenzitou. Práve vďaka tomu je kniha neuveriteľne autentická a hlboko ľudská. Ako poznamenala Anička z nášho klubu: “Až som si zaspomínala na svoje stredoškolské časy. Strašne veľa sa deje v tom období. Teraz roky akosi plynú, no vtedy bol jeden rok aj päť terajších.”

V tom emocionálnom zmätku nachádza Leo útočisko u Silvie, ktorá je jeho absolútnym protikladom, jeho loďkou na rozbúrenom mori. Ich vzťah nie je o prudkej vášni, ale o nežnom objavovaní blízkosti, porozumenia a priateľstva, ktoré mu pomáha prežiť najťažšie chvíle. Silvia je v tomto príbehu stelesnením nádeje a súcitu.

Čo na to naši čitatelia z knižného klubu?

Počas nášho stretnutia sme sa zhodli na tom, že ide o knihu, ktorá si žiada otvorenú myseľ a schopnosť prijať emócie v ich surovej a nefiltrovanej podobe. Diskutovali sme aj o dôležitosti symboliky farieb a piesní, o zmysle života a smrti a o tom, ako sa zmeniť, keď si uvedomíme, že máme len jeden život. To je presne ten typ hlbokých rozhovorov, ktoré na našich knižných kluboch milujeme.

Zaujímavá diskusia sa viedla aj o úlohe dospelých v Leovom živote. Martin s humorom skonštatoval: “Až mi vadilo, že Leo mal okolo seba vždy tých správnych ľudí, hlavne dospelých. Sám by som si to v tom období želal.” S tým súvisel aj názor Helenky, ktorá priznala: “Ako učiteľke mi táto kniha potvrdila potrebu byť dospelým, ktorý sa zaujíma.” D’Avenia v knihe ukazuje, že dospelí sú na tomto svete určite na to, aby nám pripomínali strach, ktorý nemáme. V skutočnosti majú strach oni.

Často sa v knihe objavuje aj metafora snov. Leo sa s nimi snaží bojovať, no nakoniec prichádza na to, že život bez snov je ako záhrada bez kvetín, ale život plný nemožných snov je ako záhrada s umelými kvetinami. Sny sú neoddeliteľnou súčasťou našej identity a práve vďaka nim sa môžeme posúvať ďalej, čo vystihla Janka, keď povedala: “Princíp žiariacich očí a snov zmenil spôsob, akým sa pozerám na svet.” Leo sám konštatuje, že veru, má vačky pod očami, ale slúžia na to, aby nosili jeho sny.

Pre koho je táto kniha?

Biela ako mlieko, červená ako krv nie je pre každého. Ak hľadáte oddychovú literatúru na pláž, asi by ste mali siahnuť po niečom inom. No ak túžite po príbehu, ktorý vás donúti zamyslieť sa, precítiť emócie a možno sa aj trochu pozrieť na život inými očami, potom je toto kniha pre vás.

A ak vás zaujímajú podobné, podnetné diskusie s ľuďmi, ktorí majú radi kvalitnú literatúru, neváhajte sa pridať k nám. Najbližší klub sa bude venovať knihe Michol od Jill Eileen Smith a bude už 30. 8. 2025. Verím, že sa vidíme!