Autor Janka Halcinova

Príbeh románu Tá dáma je moja od americkej spisovateľky Francine Riversovej sa odohráva v severnej Kalifornii v roku 1875. Do divokého baníckeho mestečka Calvada ako víchor vtrhne istá mladá dáma a po jej príchode už nič nebude také ako predtým.

Kathryn Walshová je krásna, vzdelaná, má úroveň a zdalo by sa, že takáto žena, ktorá má všetko, je predurčená stať sa manželkou nejakého toho solventného muža vo vysokom postavení.

Prečo a na ako dlho je teda práve v Calvade?

A je dobré alebo zlé, že do mestečka prináša svoju slobodomyseľnosť a názory? Pre viacerých miestnych mužov naučených na tvrdý život je to nepochybne zmena k horšiemu, keďže Kathryn sa nemieni ani vydávať, ani sa správať tak, “ako sa na ženu patrí”, namiesto toho sa dožaduje zlepšenia pomerov v mestečku a dôstojného života pre všetkých jeho obyvateľov – a to navyše verejne, v rámci miestnych novín zdedených po nedávno zosnulom príbuznom. Kathrynine ostré články zamerané na sociálne témy a zodpovednosť za Calvadu vedia rozvíriť hladinu či rovno pichnúť do osieho hniezda a prinášajú jej neprajníkov – ale takisto aj priateľov. Kathryn má totiž dar priviesť ľudí k tomu, aby sa nad vecami a celkovo nad otázkami života hlbšie zamysleli. A presne to začne robiť aj majiteľ salónu a hotela Matthias Beck, ktorý si zároveň veľmi rýchlo uvedomí, že sníva o tom, aby sa táto dáma stala jeho.

Príbeh románu je napísaný s ľahkosťou a humorom, pod jeho povrchom sa však skrývajú aj vážnejšie témy. Zranenia, ktoré si hrdinovia nesú zo svojich rodín, nepochopenie, sociálna nespravodlivosť a nikdy nekončiaci boj za zlepšenie života pre všetkých; ľudské sebectvo, pýcha a predsudky. Rany v oblasti viery.

Ale aj nádej v to, že veci sa môžu – a dajú – zmeniť k lepšiemu.

Táto novela nejde svojmu čitateľovi tak hlboko pod kožu ani do svedomia ako autorkin najznámejší román “Vykúpená láska”, kniha, ktorá mne osobne zlomila srdce a poskladala mi ho nanovo a lepšie. Ale nie je to ani naivný či povrchný príbeh. Nazvala by som ho knižnou romantickou komédiou, ktorá má hĺbku. Čitateľ si pri nej odpočinie, zabaví sa a zasmeje, ale nájde si v nej aj témy, nad ktorými je dobré a aj potrebné sa zamyslieť. A následne možno aj niečo s týmito myšlienkami podniknúť. 

A naozaj je to výborne napísané, čo sa týka romantickej stránky! Medzi Kathryn a Matthiasom lietajú nielen slovné prestrelky, ale aj poriadne iskry! Príslovie “Čo sa bije, to sa rado má” je v tomto prípade skutočne výstižné.

Osadenstvo mestečka Calvady mi prirástlo k srdcu. Rada by som poznala príbeh Ronye Vanderstromovej a zo srdca jej želám, aby stretla niekoho, kto si ju bude vedieť vážiť takú, aká je. Chcela by som si prečítať nejaké články od Škrabáka a porozprávať sa s jeho rozumnou mladou ženou. A Fiona a jej bábiky? Kiežby si uvedomili svoju dôstojnosť a mali šancu nanovo napísať svoj príbeh.

Pochváliť treba aj vkusnú jednoduchú obálku na čiernom podklade, ktorá ale práve týmto dizajnom upúta.

Vydanie tejto knihy je opäť raz zaujímavým počinom z dielne vydavateľstva Kumran.sk. 

Táto recenzia bola napísaná vďaka službe www.storpic.com

Už aj na Slovensku je známy tento svätec z Libanonu a úcta k nemu sa šíri. Jeho relikvie nájdeme napr. v Dome sv. Alžbety v Košiciach ci v kostole sv. Petra a Pavla v Nitre. 

Publikácia autorov o. Jeana Skandara OLM a Marie-Sylvie Buissonovej vydaná vo vydavateľstve Lúč opisuje život a cnosti sv. Šarbela vrátane veľkého množstva zázrakov a uzdravení na jeho príhovor. Kniha zároveň obsahuje novénu k sv. Šarbelovi a modlitbu k nemu.

Čo môže dnešnému čitateľovi ponúknuť pustovník z Libanonu, ktorý bol tak trochu „bláznom pre Boha“, keďže sa okrem iných cnosti vyznačoval nesmiernou, až nadľudskou pokorou, poslušnosťou a sebazapieraním? Nájde človek dnešnej doby v živote sv. Šarbela viac ako len zázračného svätca, ku ktorému sa môže utiekať s prosbami o pomoc v rôznych svojich ťažkostiach?

Na túto otázku si musí každý odpovedať sám pred sebou.

Možno pri hľadaní tejto odpovede pomôže aj tato kniha. Ako úprimný recenzent priznávam, že kniha sa nečíta ľahko. Je písaná určitým zjednodušujúcim štýlom, mnohé časti sa opakujú a chýbajú viaceré vysvetlenia pre človeka, ktorý nepozná historické reálie a zvyky z toho obdobia, ktoré by mu pomohli určité skutočnosti lepšie pochopiť. Život otca Šarbela sa zároveň ťažko chápe pohodlnému, individualistickému človeku dnešnej doby.

Zároveň – srdce chápe veci, ktoré sú rozumu vzdialené. A tak, hoci je umŕtvovanie, poslušnosť a tichosť otca Šarbela rozumovo vzdialená mojim dňom, vyciťujem z jeho príbehu blízkosť Boha. Nepochopiteľného mojim zmyslom a predsa tu. 

Tento svätec ticho a pokorne konal zázraky už za života. A po jeho smrti sa tieto znamenia iba znásobili. Známe je tak vytekanie tekutín z jeho tela, ako aj mnohé uzdravenia na jeho príhovor.

Aj dnešný človek si nesie na duši i na tele mnoho rán. Svätý Šarbel, ako aj iní svätí a sväté, vedia a chcú byť našimi spoločníkmi na ceste, ktorá nie je vždy ľahká. Verím, že Boh aj na ich príhovor koná v našich životoch. 

Kniha, #KdeDobroVíťazí z dielne i527.net vyrozprávaná v dvoch časových líniách má ako jeden z leitmotívov hudbu. A tak hudobne začnem aj ja – zádumčivé zvuky modernej gitarovej balady sa tu prekrývajú s temnými, vášnivými tónmi valčíka z historickej Viedne. Dva tóny, dva príbehy, ktoré sa stretnú vo chvíli, keď Callie, spolumajiteľka kníhkupectva s detskými knihami, narazí v starom vydaní príbehu Bambiho na nemecky písaný zoznam vecí. V knihách sa dá nájsť všeličo, zoznam však Callie zaujme a chodí jej po rozume čím ďalej, tým viac – lebo možno ukrýva informácie o rodinnej histórii jej blízkej priateľky Charlotte, ktorá jej v detstve nahrádzala mamu.

                Svet Viedne je v predvečer druhej svetovej vojny ďaleko temnejší. Mladý Max má oči len pre pôvabnú huslistku Luzi, ale zároveň naplno vníma temnotu, ktorá sa blíži s ideami nacizmu. Svet Maxa a Luzi sa mení zo dňa na deň závratne rýchlym tempom a zdá sa, že dobra je málo. Dá sa v takomto svete ešte nájsť nádej?

                A akú úlohu v týchto príbehoch zohráva Annika, meno ktorej je uvedené na predných stránkach Bambiho?

                Čítať túto knihu v časoch koronavírusu mi určite pomohlo pochopiť rýchle tempo zmien a závrať, ktorá po nich zostáva – veď pod rúška sme tiež vhupli bleskovou rýchlosťou! Samozrejme, nedá sa porovnávať neporovnateľné, možno sa však môžeme zamyslieť nad tým, akou rýchlosťou a koľko sa v ľuďoch zmenilo za pár krátkych týždňoch v čase pred vojnou a ešte viac počas nej. Túto časť príbehu kniha vystihuje veľmi plasticky. Bola som súčasťou príbehu Maxa, Luzi a Anniky, či už v rozmlátených uliciach počas protižidovských výpadov alebo pri romanticky krásnych vodách Hallstattského jazera. A bolelo ma srdce pre všetkých ľudí, ktorých sa vojnové zlo dotýkalo.

                S moderným príbehom som sa identifikovala ľahšie (Mladá žena, ktorá sa bojí uvoľniť múry svojho srdca a roztiahnuť krídla? Výborne, podajte mi to sem! :)), ale zároveň musím priznať, že je aj o čosi nenáročnejším čítaním, akýmsi oddychom od temnejšieho historického príbehu. Veľkým plusom je pre mňa aj to, že Callie miluje detské knihy (rovnako ako ona sa aj ja nazdávam, že dospelí by mali čítať oveľa viac detských a mládežníckych príbehov, je v nich veľa múdrosti). Do knihy sú zakomponované aj mnohé zaujímavé fakty o spisovateľoch týchto kníh pre deti. Tieto časti považujem za tie, ktoré si z príbehu zapamätám.

                Ak chcem byť poctivá, musím ale priznať, že napriek všetkému hravému čaru moderného príbehu a mrazivej bolesti a bez/nádeji historickej časti sa kniha občas kĺže nie práve po povrchu, ale v menších hĺbkach, než ako by sa dalo ponoriť. Akoby zámer povedať určité posolstvo občas prekrýval príbeh samotný. Vidno to napríklad pri vysvetlení zla vo svete – určite súhlasím so všetkým, čo je povedané, zároveň však niekoľko viet nevie odpovedať na pravú realitu kríža, ktorí si niektorí z nás nesú so sebou.

                Takisto priznávam, že záver predovšetkým historického príbehu je silný, avšak zároveň trochu nelogicky skonštruovaný.

                Určite však každému odporúčam, aby si knihu prečítal a urobil si svoj názor na to, o čom kniha hovorí, ale aj na to, o čom nehovorí – mňa k rozmýšľaniu inšpirovalo práve to. A nie sú úvahy nad knihami práve jedným z benefitov, ktoré nám cesty ich stránkami prinášajú?

Foto: kukninato.sk