Čokoľvek. Ak nezvyknete čítať knihy, urobte výnimku a začnite. Vlastne ste vo výhode, celý knižný svet vám leží pri nohách. Ak by ste chceli siahnuť po nejakej novinke, tu je pár tipov, na ktoré sa osobne veľmi teším!
Začnime stálicou v mojej knižnici, vydavateľstvom i527.net. Tí ešte koncom roka predstavili svoj pomerne bohatý edičný plán pozostávajúci zo 16 románov.
Na pulty kníhkupectiev sa po krátkej pauze vracia Dani Pettreyová, so svojimi krimi oddychovkami. Hoci to nie je môj obľúbený žáner, určite ju nevynechám zo svojho čitateľského plánu!
Ďalej sa môžeme tešiť na pokračovanie série Tiene nad Anglickom od Roseanny M. Whitovej, keďže jej prvá časť odhalila veľký potenciál tejto novej autorky!
Vydavateľstvo kumran.sk ešte nestihlo predstaviť svoje plány, ale snáď sa nemýlim, že nová Tessa Afsharová v nich chýbať nebude! Táto horúca novinka v originály vyjde len budúci mesiac. Myslím, že rovnako môžme počítať aj s ďalšími overenými a skúsenými autormi, medzi ktorých bezpochyby patrí Francine Riversová.
A samozrejme, to najlepšie na koniec. V minulom roku som sa vďaka odporúčaniam skúsenejších knihomoľov dostala ku knihe Charlesa Martina Hora medzi nami. Autor si ma získal od začiatku do konca a tak nečudo, že sa neviem dočkať, kedy uzrú svetlo sveta jeho ďalšie počiny. Na moju radosť, už o pár dní vychádza vo vydavateľstve Lindeni, jeho v poradí tretia kniha v slovenčine, s názvom Zošli nám dážď. Rovnako vo februári sa plánuje dotlač jeho predošlej knihy Keď svrčky plačú. Tá je už istú dobu vypredaná a vraj taká skvelá, že mi ju doposiaľ nikto kto ju vlastní nebol ochotný predať. 🙂
Túto aktivitu zaviedol pre deti môj manžel počas minulého leta. Takzvané „vyučko“ sa u nás uchytilo a pokračovalo, aj keď sa náš ocko v septembri vrátil do ozajstnej práce. Každý deň sa teda v našej kuchyni okolo 9:30 začína vyučovanie. Žiaci vo veku 2,4 a 6 rokov poväčšine rýchlo prichádzajú. Láskavá pani učiteľka (rozumej ja) deti privíta a povypytuje sa, ako sa mali od včera. Popritom zopakuje niekoľko anglických slovíčok, ktoré sa deti doteraz naučili. Nenápadne k nim pridá jedno či dve nové a zo skrinky vytiahne farebné pracovné zošity. Vtedy sa najviac poteší najmladšia žiačka, ale zbytočne. Na cvičenia pre deti vo veku 5-6 rokov si ešte bude musieť počkať. Zatiaľ si musí vystačiť s vodovými farbami a plastelínou.
Takto sme si postupom času z pracovných zošitov od vydavateľstva TAKTIK vyskladali vyučovacie hodiny (rozumej minúty). Pracovný zošit Poznávanie je vlastne prírodoveda a vlastiveda v jednom. Zameriava sa na všeobecný rozhľad detí. Táto hodina je veľmi obľúbená u nášho štvorročného žiaka, lebo sa veľa dozvie a nemusí pritom skoro nič robiť. 🙂
Najstaršia žiačka v našej malotriedke obľubuje všetky predmety, no najmä matematiku. S pomocou pracovného zošita Počítanie sa už naučila riešiť sudoku, rozoznávať geometrické tvary, vycibrila orientáciu na ploche.
Na slovenčinu používame pracovný zošit Rozprávanie. Každý deň sa naučíme jedno písmenko. To si potom spolu zapíšeme do zošita písmen, ktoré už poznáme. Na úvodnej dvojstrane pracovného zošita nájdeme všetky písmenká abecedy aj s obrázkami, takže si ich naša šikovná žiačka môže kedykoľvek zopakovať či vyhľadať, ak nejaké zabudne. V úvode každého vyučovania je ešte povinná jazda so zošitom Hviezdička, kde si deti cibria grafomotoriku cez spájanie bodiek. To sa im samozrejme takmer nikdy nechce, preto to delíme na dve časti a pridáme extra dávku povzbudzovanie. Okrem základov písania si tak cvičia aj trpezlivosť. V tomto momente už však našej najmladšej žiačke práve trpezlivosť začína dochádzať. 😊
Všetky pracovné zošity sú výnimočne pekne ilustrované, takže deti každá stránka hneď zaujme. Úlohy sú len natoľko časovo náročné, aby sa predškoláci vydržali sústrediť. Sú zostavené v súlade so Štátnym vzdelávacím programom pre predprimárne vzdelávanie a sú natoľko prehľadné a jasné, že pani učiteľka si môže dovoliť chodiť na vyučovanie bez prípravy! A to je vskutku užitočná vec, keďže určite tušíte, že byť učiteľkou je len jedno z mojich mnohých zamestnaní. 😊
Je o mne všeobecne známe, že mám veľmi rada filmy, preto by som vám v tomto príspevku rada predstavila film Rozprestri krídla, ktorý práve beží v kinách, a možno pridala pár dôvodov, prečo by si ho človek nemal nechať ujsť. Poďme na to 😉
Hudba
Mám také presvedčenie, že ak je hudba vo filme dobrá, ani film nemôže byť úplne zlý. Tu by sa iste dalo polemizovať o tom, čo je dobrá hudba a čo dobrý film, ale to nie je cieľom tohto článku 🙂
Skrátka, dobrý výber hudby je kľúčový. Skladateľ Armand Amar dal aj s ďalšími umelcami dokopy skvelý soundtrack, ktorý ma len utvrdil v mojom presvedčení, no zatiaľ je dostupný iba na Amazone za poplatok. Stránka však ponúka aj ukážky z jednotlivých piesní , takže ak sa chcete naladiť, šup sem 🙂
No podnetom, prečo som zatúžila
vidieť tento film, bola pieseň, ktorá je použitá v traileri.
S jej nájdením to bolo však o čosi zložitejšie. Iste poznáte ten pocit, keď počujete prvé tóny skladby, o ktorej viete, že ju poznáte, ale ani za svet si neviete spomenúť na jej názov. Toto bol ten prípad. Vďaka Bohu za priemernú znalosť angličtiny, takže stačilo pár slov z textu a o zvyšok sa už postarali internety. Tu je výsledok 😉
Príbeh
Film sleduje príbeh ornitológa Christiana, ktorý sa snaží zachrániť ohrozený druh divých husí a jeho syna Thomasa, ktorý sa zase spočiatku snaží zachrániť pred prázdninami u svojho otca, ale postupne vďaka jeho zápalu pre vec celkom prepadne tejto myšlienke, a rozhodne sa spolu s ním pre záchranu týchto zvierat absolvovať cestu do Nórska a späť na motorovom rogale.
Celkom bláznivá myšlienka, nie? Najlepšie na tom je, že je to podľa skutočného príbehu 🙂 Nezistila som viac o tomto príbehu, či človeku, ktorého zážitky boli predlohou filmu, ale páči sa mi, keď filmy ukazujú obyčajných ľudí s ich túžbami, bláznivými nápadmi a snami, lebo práve tam sa môžeš nájsť ty aj ja. Každý máme tie svoje predstavy, túžby a vízie, a vďaka tomu sa vieme s prežívaním hlavných hrdinov identifikovať. Lebo vieme, aké to je tešiť sa, keď sa ti podarí niečo, o čom si dlhé roky sníval, aj aké je to bolestné, keď sa to nepodarí, či keď niekoho stratíš. To robí tieto filmy takými výnimočnými. A to je krajšie než akákoľvek nádherná fikcia 🙂
Žáner
Povedzte, kedy ste naposledy boli v kine na HRANOM filme, na ktorý by ste sa kvôli jeho obsahu či téme nebáli zobrať celú rodinu? Ak si dobre pamätám, u mňa sa to začína počítať už na desiatky rokov 🙂 Je preto skvelé, že Rozprestri krídla je rodinný film, na ktorý môžeš zobrať svoju babku, strýka, či ktoréhokoľvek súrodenca, ktorý už dokáže sám a sústredene sedieť, a každý si z neho niečo odnesie . Ak by som mala byť však úplne presná, myslím, že najväčší zážitok čaká tínedžerov a ich rodičov. Všetci vieme, že vzťahy v období dospievania nie sú práve najjednoduchšie, a že občas sa niečo pokazí aj v tých našich dospeláckych vzťahoch. Niekedy si k sebe vieme nájsť cestu späť skôr, niekedy neskôr, ale myslím si, že je fajn vidieť, ako sa tá cesta nachádzať DÁ. Film ukrýva množstvo krásnych ( mravných) ponaučení, ktoré sa týkajú vzťahov, výchovy, prírody, ktoré sú v podstate jasné ako facka, len my ľudia na ne niekedy pod vplyvom rôznych okolností tak ľahko a radi zabúdame.
Aby som však nespievala len samé chvály, musím byť trošku kritická k úvodu filmu, hoci ide o „odporúčací“ článok a nie recenziu 🙂
Začiatok je možno až príliš rozvláčny a dlhý, najmä pre mladších divákov, keďže postava otca Christiana musí vybaviť množstvo byrokratických úkonov k svojmu projektu, čo zase asi skôr pochopia tí starší. Čo mi však vadilo viac, boli situácie v jednotlivých scénach, kde by podľa hlavných postáv malo ísť všetko, čo sa nevydarí „do pekla“ . Neviem, či je to len nesprávny preklad alebo je to aj v originálnom scenári, no na mňa to pôsobilo rušivo, a podľa mňa by takéto výrazy v rodinných filmoch byť nemali. Ako však film plynul, toto slovné spojenie našťastie ubúdalo a pribúdali dobrodružstvá aj slzy, ktoré, naopak, k správnemu rodinnému filmu patria 🙂
4. Exteriéry
Ak by vás aj nejakým spôsobom nepresvedčilo nič z vyššie uvedených skutočností, na záver tu mám skutočné eso v rukáve 😉 PRÍRODA! A nie hocijaká. NÓRSKA PRÍRODA! Ak pre nič iné, tak pre tieto prírodné scenérie sa oplatí navštíviť kino. Na celom plátne rozprestreté nórske fjordy, jazerá, lúky…toto ti telka nedá 🙂 A ak by si predsa ešte váhal/a, kukni trailer a možno ti zahorí srdce tak, ako mne 😉
Sympatickí bratia Joel a Luke, pôvodom z Austrálie, pochádzajúci z mnohopočetnej rodiny. Práve oni tvoria základ kresťanskej popovej kapely For King and Country. Hoci sú v súčastnosti, dovolím si povedať, veľmi populárni, ich hudobné začiatky neboli ľahké. Preraziť sa im podarilo až v roku 2012 albumom s názvom Crave.
Chlapci sa v roku 2016 dotkli aj filmového sveta, a to konkrétne drámou s názvom Priceless. Ide o príbeh založený na skutočnej udalosti. Hlavný hrdina má jednoducho dopraviť „tovar“ na určené miesto. Dostane za to slušný balík peňazí, no hlavne žiadne otázky. Všetko sa však zmení vo chvíli keď zistí, že tým „tovarom“ sú ľudia. Sám seba nepovažuje za dobrého človeka, no niečo v jeho vnútri mu nedovolí sa len prizerať. Vo filme si hlavnú postavu zahral starší z bratov Joel a vznikla k nemu aj rovnomenná, mimochodom vynikajúca, skladba.
Na tomto zoskupení mi najviac imponuje, že sa na nič nehrajú. Je vidieť, že hudbu aj veľkolepé šou na koncertoch si vychutnávajú. Zároveň však nemajú problém rozlúčiť sa na sociálnej sieti s fanúšikmi na niekoľko týždňov, lebo sa chcú cez sviatky venovať rodine. Je známe, že mladší z bratov, Luke, trpí ulceróznou kolidítou. Možno aj preto sú ich častou aktivitou návštevy fanúšikov v nemocniciach.
Jednou z mojich najobľúbenejších piesní od tohto zoskupenia je skladba Pioneers, ktorú naspievali spolu so svojimi manželkami. Jej úprimný text vás, rovnako ako mňa, istotne chytí za srdce.
V dnešnom svete plnom rôznych pseudo-vzorov v podobe celebrít, môžu byť títo chlapci naozaj dobrým príkladom. Či už v znášaní choroby, rodinnom živote, alebo predmanželskej čistote. Slávni a zároveň obyčajní. Aj takí sú For King and Country.
V januári tohto roka predstavila Sima Martausová svoj nový album, ktorý v posledných dňoch dominuje playlistu v mojom prehrávači. Len tak sa stíšim. Či mi dáte za pravdu, alebo nie, dovolím si tvrdiť, že Sima je výborná pesničkárka. Jej hudba aj vystupovanie sú tak prirodzené, že aj keď to nie je práve vaša šálka kávy, budú vám prinajmenšom sympatické. Texty piesní vás často povedú k horám a prírode a vy máte pocit, že ich autorku naozaj poznáte. To tie majestátne hory a tie vrchy neoblomné, zanechali stopy vo mne. (Čaro obyčajných vecí)
Na každom slove textov sa dá poznať, že vychádzajú priamo zo srdca. Pobádajú nás, aby sme aj my boli tou najlepšou, ale najmä pravdivou verziou svojho ja. Každý ma svoje ja, a nejde sa ho vzdať. Každý má svoje ja, za ktorým musí stáť. (Svetlá)
Mojou momentálne najobľúbenejšou, a zatiaľ menej známou piesňou, je skladba s názvom Dostratena. Píšem momentálne, pretože pri viacnásobnom počúvaní albumu sa samozrejme menili aj moje obľúbené piesne. Počúvam ju a zamýšľam sa nad textom, ktorému možno rozumie len Sima a hľadám v ňom to „svoje“.
Náladu mi vždy zaručene zlepšia piesne Móda a Leonardo. Pokojne by takýchto kúskov mohlo byť na albume aj viac. Práve pri nich badám podobnosť s tvorbou Tomáša Klusa, čo je z mojej strany myslené jednoznačne ako kompliment. Títo dvaja pesničkári sa dokonca v auguste minulého roka stretli na jednom pódiu, a ja sa stále nedokážem preniesť cez to, že som tam nebola. 🙂
Konkrétne pieseň Móda vznikla po tom, ako Simu „zvozila“ módna polícia na jednom charitatívnom koncerte. Sama o tom s úsmevom rozpráva na svojich koncertoch, ako dostala 3 hviezdičky z 10 za „lesklé pančušky“. Úsmev na perách je v piesni doslova počuť a nadľahčuje veci, ktoré si nadľahčenie skutočne zaslúžia. Čo to máš na sebe, ty moje šedé káčatko. Neladí ti vrch so spodkom, ani predok so zadkom. Čo to máš na sebe? Toto fakt nase…, keď šatami zo stužkovej pohnojíš ples v opere!(Móda)
Ak aj nemáte Siminu tvorbu v hľadáčiku, určite vás neobišla pieseň Nenahraditeľná, ktorá sa stala doslova z večera do rána rádiovým hitom. Zaujímavé je, že na albume sa nenachádza verzia s a capella formáciou For you. Namiesto nej tam nájdete romantickú verziu s klavírom, ktorú by ste možno, nebyť notoricky známeho textu, ani nespoznali.
S bonusom, ktorý vznikol v spolupráci s Adamom Ďuricom s názvom Holubička sme sa mohli zoznámiť už počas Vianoc. Skladba sa totiž stala ústrednou melódiou slovenskej rozprávky Vianočné želanie.
Piesne ako Baránok, Voda a mnohé ďalšie sú krásnou a osobnou modlitbou tejto talentovanej speváčky. Ozývaš sa vo mne a ja neviem sa ťa zrieknuť. Hoc okolo rozhučal sa okolitý svet. Voda, voda, keď sa v tebe stratím…Voda, voda, uzdraviť sa dám ti. (Voda)
Album ako celok je veľmi príjemný na počúvanie v akejkoľvek časti dňa. Veď koľkokrát sa potrebujeme len tak stíšiť a uvedomiť si, že čaro obyčajných vecí obsypalo túto zem?
Rok 2019 sa začal a všetci si prajeme len to najlepšie. Aby bol lepší ako ten predchádzajúci, aby bol plný nových dobrodružstiev a samých dobrých vecí. Toto všetko nám môže poskytnúť, nielen, ale aj, dobrá kniha. Poďme sa preto spolu pozrieť, čo nás tento rok čáká na scéne kresťanskej beletrie.
Vydavateľstvo Kumran.sk prednedávnom prezradilo svoje plány. Z ich dielne sa niekedy koncom jari môžeme tešiť na novinku od Tessy Afshar Tief of Corinth a v jeseni na ďalší román od Francine Riversovej. Predpokladám, že nás tieto dve skvelé autorky nesklamú a obe sa oplatí prečítať!
Foto: Istagram @tessaafshar
Vydavateľstvo i527.net, ktoré sa venuje výhradne kresťanskej beletrii, predstavilo svoj edičný plán už pred časom. Osobne sa veľmi teším na novinku od Jaime Jo Wrigtovej The curse of misty fairway, ktorá v origináli vyšla len pred pár dňami. Samozrejme, stálice ako Tamera Alexanderová, Laura Franz a Julie Klassenová vždy potešia moje čitateľské srdce!
Foto: Instagram @jaimejowright
Čo žiaľ v spomínanom edičnom pláne chýba je žáner sci-fi. Nejde len o samotnú nevyhnutnosť tohto (mimochodom môjho obľúbeného) žánru. Autorka Rachelle Dekkerová v trilógii Prorok ukázala svoj obrovský potenciál a preto pevne verím, že čoskoro sa aj jej ďalšie knihy dostanú do našich knižníc.
Neviem ako vy, ale ja sa už ako správny knihomoľ teším! Na stálice aj novinky, na prebdené noci nad knihami a následné debaty o tom, či tie kruhy pod očami stáli za to. 🙂 Mimochodom, máte aj vy spriaznenú dušu na takéto rozhovory? 😉
Čistota pol života. Tak sa vraví, nie? Zvlášť my ženy v tom máme jasno. Chcela by som sa krátko venovať v zime často zanedbávanej téme – poteniu. 🙂 Presnejšie, odstráneniu pachovej stopy, ktorá pri potení vzniká.
V „prvej pomoci,“ respektíve kozmetickej taške priemernej ženy by sme okrem kefky a rúžu určite našli aj deodorant. Táto dôležitá súčasť života sa hlási o slovo každé ráno aby sa stretla s našim podpazuším. Naturalistické? Pravdivé. 🙂
Nie každý deodorant však má také blahé účinky na naše telo ako jeho svieža vôňa na naše okolie. Aj vy ste už o niečo viac bio a zero waste ako minulý rok? Ak je vaša odpoveď nie, v tom prípade je január skvelý mesiac na prvý krok v tejto oblasti.
V skratke. Keď sa iba máličko zamyslíme nad množstvom odpadu z prázdnych deo obalov (o ich výrobe nehovoriac) či dokonca zažmúrime aj na etiketu a zistíme koľko chemikálii si dobrovoľne aplikujeme na kožu, musí nám v hlave zasvietiť aspoň malá kontrolka. Donedávna som však ani ja nevedela čo s tým prakticky robiť. Až mi kamarátka darovala doma vyrobený deodorant a prezradila jeho recept. Tamtadáá – žiadna veda a riešenie na svete. Vyskúšajte sami.
Budete potrebovať iba pár ingrediencii. Kokosový olej/tuk, sódu bikarbónu, zemiakový/kukuričný škrob a prírodnú silicu (olejček, ktorý sa kvapká do vonných lámp) podľa vlastného vkusu. Mne sa osvedčila napríklad medovka. Okrem toho si pripravte prázdne sklíčko či nádobku od krému alebo rovno prázdneho deodorantu. Postup je primitívny. Roztopíme cca 4 lyžice kokosového tuku, pridáme doň 2 lyžice sódy bikarbóny, 2 lyžice škrobu a pár kvapiek silice (radšej to s ňou príliš neprehnať). Všetko pekne zmiešame, nalejeme do pripravenej nádobky a dáme stuhnúť na chladné miesto.
Okrem toho, že vám váš vlastný voňavý deodorant vydrží dosť dlho (celkom ekonomické) som zabudla podotknúť, že ak budete po jeho použití cítiť už spomínanú pachovú stopu, môžete si byť istí, že nie je vaša. 🙂
P.S. V tomto príspevku som zanedbala mužský prvok. Nebolo to správne. Veď môj manžel veľmi rád testuje tento výrobok. A ja musím s hlbokým nádychom konštatovať – funguje rovnako u mužského druhu!!
Nasledujúce riadky sú venované všetkým tvorivým tvorom, ktorí radi zveľadia svoj domov v sezónnom šate. Okrem toho zadarmo. Opäť sa budeme venovať oknám. Ale prečo nie? Veď taký pozitívny pohľad na svet sa bude v tomto sychravom čase hodiť. 🙂
Inšpiráciou na nasledujúci postup mi bol internet, takže hneď priznávam, že nepochádza z mojej hlavy. Ak ste sa s ním ešte nestretli – tu je vaša šanca. Opäť ide o časovo nenáročnú aktivitu. Záleží iba na vás ako dlho sa chcete prechádzať a zbierať opadané listy zo stromov. Presne tie totiž budeme potrebovať. Čím farebnejšie, tým lepšie. Ja som dokonca nepohrdla ani bobuľami sýtej farby nejedlého vzhľadu a neľutujem. 🙂 Foto: Autor
Tak teda. Nazbierané? Pripravené? V tom prípade už len siahnite do svojich gazdinkovských zásob a vyberte kuchynskú fóliu. Rozviňte ju na čistý stôl alebo podlahu, približne v dĺžke okna na ktoré ju budete vešať, a podľa vkusu na ňu poukladajte listy. Ideálne je, ak máte človeka, ktorý vám fóliu pomôže napnúť, aby ste sa vyhli jej pokrčeniu. Následne poukladané listy opatrne prekryte fóliou. Tamtadadá, výtvor je na svete. 🙂 Stačí tento listový vodopád už len zastrčiť do rámu okna, prípadne jemne prichytiť lepiacou páskou. Prajem vám, nech vám takýto farebný domov vydrží minimálne do zimy. 🙂 Foto: Autor
Prvotný šok vystriedal úsmev, keď som natrafila na tento produkt. Postava Ježiša je zhotovená podľa obrazu Božieho milosrdenstva. Chytro som browsovala, zisťovala, kde sa dá kúpiť a kto ho vlastne vyrába. S myšlienkou vytvoriť plyšovú hračku s kresťanským motívom prišla mladá rodina s tromi deťmi. Čo je sympatické, z predaja každej hračky putuje 1 Euro na charitatívny účel.
Sami sme mali obdobie, keď naša trojročná dcéra nechcela spávať v detskej izbe sama. Síce sa uspokojila s faktom, že nie je sama, lebo Pán Ježiš je s ňou stále, aj tak zbehla do obývačky a priniesla si do izby kríž a ikonu Panny Márie. Pre istotu. 🙂
Asi sa to nemusí pozdávať každému, no s náležitým vysvetlením deťom to môže byť veľmi užitočná pomôcka. Či už pri hrách na biblické príbehy alebo na ilustráciu toho, že Ježiš je naozaj stále s nami.
Ak by ste sa chceli dozvedieť viac o tomto projekte, navštívte mercytoys.com.
Lauren Daigle. Poznáte? Táto svojrázna 27 ročná americká speváčka si veru získala moje sympatie! Mnohí ju prirovnávajú k Adele a keď si ju vypočujete, zistíte prečo. Na jej tvorbu som natrafila úplnou náhodou a láska bola na svete. Jej hlboké texty plné viery sa dotýkali a stále dotýkajú môjho srdca. Tento mesiac Lauren vydala nový album s názvom Look up child a prvý singel z neho You say ma, najmä svojím textom, opäť uchvátil. Piesne na novom albume sú poväčšine pomalé, texty jednoduché a úprimné. Niekedy mám pocit, že mi hovoria priamo z duše. Zaujímavým „kúskom“ na albume je cover verzia starého amerického spirituálu Turn your eyes. Schválne, skúste porovnať, či sa vám táto pieseň páči viac v prevedení Lauren alebo Elvisa Presleyho. Určite sa oplatí vypočuť si celý album, ale ak chcete niečím začať, odporúčam uvariť si kávu, najlepšie latté, vyložiť si nohy a pustiť si k tomu práve túto pieseň.
